Hľadám, hľadáš, hľadáme....alebo...hľadali sme, hľadáme, budeme hľadať....môžeme si to nazvať ako len chceme, každý deň si musíme odpovedať na rôznorodé otázky. Ja som prvýkrát najviac ocenila googlenie práve vtedy, keď ma choroba prikvačila do postele a......vtedy sa to začalo. Nenazvala by som to závislosťou, skôr využitím možností, ktoré nám technika ponúka.
Pred pár rokmi - bolo to viac ako pár rokov :-) bola možnosť vytvoriť si www stránku rodinky a vtedy sa to rozbehlo. Moja polovička spravila web stránku našej rodiny - Winklerovci a súčasne sme si dali vyhľadať rodiny s rovnakým menom. Bolo ich naozaj neúrekom na celom svete....priznám sa, že presný počet si už nepamätám, ale bolo ich niekoľko stoviek. A prečo by sme si to nešpecifikovali ďalej, tak sme zadali naše krstné mená, potom roky narodenia, potom presný dátum, pridali sme mená našich synov a roky narodenia. Dosť ma šokoval výsledok....na opačnej strane zemegule - v Kanade - si žije rodinka ako my :-) Máme rovnaké mená - nemyslím len priezvisko, ale aj krstné mená všetkých členov rodiny a súhlasili aj roky narodenia a pri manželovi aj mesiac a deň aj s profesiou :-)
A vtedy ma dostal google a stal sa súčasťou môjho života :-) Okrem bežného absorbovania informácií, ktoré sú nevyhnutné pre náš rozvoj a ďalší rast, googlime aj na vyučovaní - je to naozaj neoddeliteľná časť hodiny. Študenti sa na mojich hodinách aktívne podieľajú na jej priebehu, dosť často sú sami moderátormi hodiny a sami motivujú svojich kolegov, aby odpovedali na zadané otázky a väčšinou sú neznáme pojmy alebo pojmy, pod ktorými si mladí ľudia predstavujú niečo úplne iné ako to v realite je :-) Nielenže využívajú možnosti techniky, ale musia tiež čítať s porozumením a dokázať si vyvodiť vzájomné súvislosti a pomocou špecifikácie a upresňovania využívajú analyticko-deduktívne metódy.
Dalo by sa písať veľmi veľa, avšak správne zadané vyhľadávanie je viac ako dlhé články :-)
Googleniu zdar :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára